Pozemská smrť

...

Predstavte si, že ste vo veľkej izbe všetci dohromady. Pozemskou smrťou – po prechode krátkej chodby – každý z vás bude mať otvorené dvere len do tej svojej izby, a to takej, ktorá bude zodpovedať presne vášmu vnútru, ktoré sa nebude dať ukryť takým spôsobom, ako to v pretvárke mnoho dnešných ľudí dokáže na Zemi dnes.

Tam si totiž už vyberať nebudete môcť, prežívať budete musieť vo svojom rovnakom okolí len to, čo ste svojimi skutkami, rečami a myšlienkami v minulosti rozsievali – na jednej strane až do zošklivenia a prípadnej prosby o pomoc, alebo na strane druhej do povznesenia a života v záhradách večného Svetla.

Takže pozemská smrť nie je naša konečná stanica, tej sa báť nemusíme, obávať sa máme len sami seba, aby sme nezlyhali, lebo ak nebudeme žiť podľa pravidiel Najvyššieho, nakladieme si pred seba zbytočné prekážky a uzlíky, ktoré všetky do jedného budeme musieť aj tak sami rozuzliť, ak chceme kráčať do neba.

...